Narodí sa dieťa (alebo niekedy sa ešte ani nenarodí!) a už to začne. Ako ho baliť, nosiť, aké plienky, kojiť či nekojiť, ako ho vychovávať, akú stravu mu dať, venovať sa mu, rozvíjať ho, podnetov toľko, aby ich nebolo ani málo ani priveľa, kam do škôlky, kam do školy, úlohy, obedy, ponožky, plače, vzdory, ako udržať bezpečie, ale dať mu voľnosť, ako ho podporiť emočne, fyzicky, mentálne, aby z neho vyrástol vyživený, zdravý, spokojný a emočne aj mentálne vyrovnaný človek.
A k tomu všetky tie poradne, vzdelávania, kurzy, výcviky, debaty s kamoškami…
Koľko priestoru venuješ Ty sama svojej výžive, spokojnosti, emocionálnej a mentálnej vyrovnanosti? Koľko času si v tom celom kolotoči dokázala venovať SAMA SEBE ako mame? Svojej vlastnej stabilite, výžive a podpore?
Ako veľmi dokážeš dať priestor tomu, aby si v materstve sama seba NESTRATILA?
Ak ti teraz zasvietila nad hlavou žiarovka alebo sa ti zjavili v očiach slzy, chcem ti iba napísať… viem. Rozumiem. Som v tom s tebou… tak, ako tisíce iných mám. Nikto nám to nepovedal… nikto nás to nenaučil. Ako sa postarať sama o seba predtým, ako sa postarám o ostatných.
Ako si dopriať. Ako sa vyživiť skôr, ako keď už polomŕtva od únavy padám z nôh.